Jeho názov je odvodený od chránenej stredomorskej rastliny, stále zeleného kra (listnatec pichľavý) nazývaného zázračné bobule, ktorý sa nachádza v blízkosti vchodu a má tu severnú hranicu výskytu. Jaskynné chodby vznikli v dôsledku tektonických pohybov a sú charakteristické najmä puklinovými chodbami, komorami a šachtami. Ide o viacúrovňový, sieťový jaskynný systém, jeho nadol sa rozširujúce pukliny prezentujú jaskyňu obklopujúce vrstvy vápencovej formácie z vrchného triasu v Edericsi vo forme prirodzeného geologického profilu. Jaskyňa bola preskúmaná v 1990. rokoch – hoci kratší úsek bol známy už v 1970. rokoch – k jej rozvoju a využitiu na turistické účely došlo až o niekoľko rokov neskôr. Jej v súčasnosti známe chodby sa tiahnu pod zemou v dĺžke šesť kilometrov – je považovaná za ôsmu najdlhšiu jaskyňu v Maďarsku – je hlboká 136 metrov.