Historické kaviarne v Budapešti

Henrik Kugler otvoril historickú kaviareň na námestí Vörösmarty v roku 1858, neskôr jej prevádzkovanie prevzal jeho obchodný partner Emil Gerbeaud. Toto miesto, ktoré v sebe spája všetky výhody cukrárne a kaviarne, bolo v rokoch 1948 až 1984 známe pod názvom Vörösmarty, ale v súčasnosti získalo späť názov Gerbeaud. Maďarskú kaviarenskú kultúru reprezentuje aj na prestížnych medzinárodných rebríčkoch.

Táto kaviareň vznikla v roku 1887 a do dejín maďarskej literatúry sa zapísala tým, že tu v roku 1908 vznikol časopis Nyugat, ktorý mal značný vplyv na maďarskú literatúru a verejný život. Navštevovali ju najväčší umelci doby, napríklad Babits tu požiadal Ilonu Tannerovú (Sophie Török) o ruku. Medzi stálych hostí kaviarne patrili aj Frigyes Karinthy, Géza Gárdonyi, Kálmán Mikszáth, Gyula Krúdy, Dezső Kosztolányi, Zsigmond Móricz, Géza Csáth a Lőrinc Szabó. Povojnový svet však neprial tejto historickej meštianskej kaviarni, a tak bola v roku 1949 zatvorená. Fungovalo tu všeličo od kultúrneho centra až po univerzitný klub ELTE, až napokon v roku 2000 znovu otvorila ako kaviareň a získala späť svoju niekdajšiu krásu.

Kaviareň New York, ktorá vznikla v roku 1894, získala osobitné miesto medzi legendárnymi kaviarňami, a podarilo sa jej pretrvať aj po období rozkvetu kaviarní. V „zlatom veku“ na začiatku 20. storočia boli jej každodennými hosťami členovia redakcie novín Pesti Napló, Nyugat a Est, stálym hosťom však bol aj Pál Szinyei Merse a Jenő Heltai. Podľa knihy hostí kaviareň navštívili aj Josephine Baker, Thomas Mann a Maurice Ravel. Hoci tu fungovala kaviareň aj po druhej svetovej vojne, jej pôvodná krása bola obnovená až v roku 2006.

Kaviareň otvorená v bývalom paláci Szenes sa najprv volala Kis-Gerbeaud (Malý Gerbeaud), potom Művész Cukrászda (Cukráreň umelcov) a ako hodná svojho mena nielen v minulosti, ale aj dnes sa považuje za obľúbené miesto umelcov. V minulosti si tu napríklad Iván Mándy a János Pilinszky pochutnávali na výbornej káve a zákuskoch a dnes v kaviarni často vídať hviezdy budapeštianskych divadiel.

Nielen peštianska strana bola plná legendárnych kaviarní, ale aj Budín mal svoje historické a útulné miesta. Napríklad kaviareň Hadik, ktorá vznikla v roku 1906, sa stala skutočne slávnou v 20. rokoch 20. storočia, podľa dobových správ ani nie tak vďaka káve, ako skôr kvôli svojim slávnym hosťom, ako boli Zsigmond Móricz, Dezső Kosztolányi, Frigyes Karinthy alebo Milán Füst. V roku 2010 bola kaviareň znovu otvorená.