Zlatý vek paláca nastal za vlády kráľa Mateja I., renesančný štýl architektúry, zrodený v Taliansku, sa z európskych dvorov udomácnil najskôr tu. Palác hýril intelektuálnym životom, tvorili tu veľkí vedci a umelci Európy a na hrade bola umiestnená aj Matyášova slávna knižnica Bibliotheca Corviniana. Vzorom stavebných prác bola s najväčšou pravdepodobnosťou vtedajšia prestavba Palazzo Vecchio vo Florencii.
Palác budínskeho hradu
Palác budínskeho hradu BudapešťOkolie Budapešti
Prvé opevnenie na hradnom budínskom kopci bolo postavené po mongolskom pustošení v 13. storočí, na príkaz uhorského panovníka. S výstavbou atraktívneho gotického paláca začali panovníci z dynastie Anjou, za ich panovania sa dvor natrvalo presťahoval sem - Budín sa tak stal aj centrom krajiny.
Zlatý vek paláca nastal za vlády kráľa Mateja I., renesančný štýl architektúry, zrodený v Taliansku, sa z európskych dvorov udomácnil najskôr tu. Palác hýril intelektuálnym životom, tvorili tu veľkí vedci a umelci Európy a na hrade bola umiestnená aj Matyášova slávna knižnica Bibliotheca Corviniana. Vzorom stavebných prác bola s najväčšou pravdepodobnosťou vtedajšia prestavba Palazzo Vecchio vo Florencii.
Po tureckej okupácii v 16. storočí začal palác pomaly upadať. Počas slávneho znovudobytia Budína v roku 1686 bol gotický renesančný komplex budov takmer úplne zničený - stal sa korisťou ani nie tak obliehania, ako následného rozsiahleho požiaru. Habsburskí panovníci už nikdy nevrátili svoj dvor do Budína - hoci za vlády Márie Terézie bol postavený nový palác, nasťahovala sa tam na istý čas univerzita z Trnavy. Na rytinách a maľbách z tohto obdobia dobre vidieť aj charakteristickú hranatú vyhliadkovú vežu v stredovej osi budovy, ktorá bola neskôr zbúraná.
Palác svoje dnešné rozmery získal v roku 1904 za vlády Františka Jozefa I. Aj keď s manželkou Sissi nikdy neplánovali presťahovať svoj dvor do maďarského hlavného mesta, zdržiavali sa tu viac ako ich predchodcovia. 304 metrov dlhý rad zdobených prepojených siení s výhľadom na Dunaj bol jedným z najväčších v Európe. Nádherný neobarokový palác bol počas druhej svetovej vojny ťažko poškodený a jeho renovácia za socializmu sa dlho tiahla, bol rekonštruovaný až v 1980. rokoch, v oveľa skromnejšej podobe ako pôvodný. Hradná štvrť v Budíne je od roku 1987 súčasťou lokality svetového dedičstva v Budapešti, v súčasnosti sa tu nachádza Maďarská národná galéria, Budapeštianske historické múzeum a Národná Széchényiho knižnica a v jeho bezprostrednom okolí sa usporiadajú kultúrne a gastronomické festivaly.
Kupolu s nádherným výhľadom na mesto môžete navštíviť so samostatným kupolovým lístkom a pod Hradným vrchom sa nachádzajú obrovské jaskynné systémy, niektoré ich časti sú prístupné verejnosti. Komplexná reštaurácia Budínskeho hradu a jeho historického okolia a obnova jeho hodnôt zničených počas druhej svetovej vojny práve prebieha v rámci Národného programu Hauszmann.