Hrad Eger

Dalo by sa povedať, že išlo o „bitku o Stalingrad“ svojej doby, kde Turci po prvý raz ustúpili a po páde hradu o 50 rokov neskôr sa tu 100 rokov tiahla hranica medzi Osmanskou ríšou a kresťanskou Európou. Otázkou konfliktu bolo to, či sa podarí zachrániť napoly katolícku a napoly protestantskú Európu pred moslimskou inváziou Sulejmana I. To znamená, že vojna sa viedla o ekonomické statky na jednej strane a o náboženskú príslušnosť na druhej strane. Hradný kapitán István Dobó, ktorý sa neskôr preslávil ako „Herkules kresťanstva“, spálil mesto Eger obklopujúce hrad, aby prichádzajúce vojsko nenašlo žiadnu ochranu. Preto sa okolité obyvateľstvo stiahlo na hrad. Nahromadené zásoby potravín stačili na pol roka.

Na hradnom nádvorí stála katedrála, ktorej strechu zbúrali a na veži bola vytvorená strelecká plošina. Obrancovia hradu mali pušky zodpovedajúce dobe, s knôtom, flinty a väčšinou muškety - tie posledné museli mať oporu. Mali však aj svoj vlastný vojnový vynález: „pohroma na prelomenie línie“ z 28 strelných zbraní pripevnených ku kotúľajúcemu sa drevenému rámu, ktorý akoby sa bol zrodil v hlave Leonarda da Vinciho! Rytiersky hrad, z ktorého stien liali horúcu smolu na útočníkov keď už nemali zbrane a strelivo, kde ženy bojovali rovnako ako muži, a ktorý odolával pätnásťnásobnej presile, Vás pozýva na objavnú cestu! Turecká armáda pálila na hrad 140 kanónmi, obrancovia mali iba 24 kanónov.

Nakoniec vytrvalosť obrancov hradu, pomaly sa blížiaca zima, nedostatok potravín a morová epidémia, ktorá zúrila po celý čas, prinútili Turkov vzdať sa dobytia hradu. Obnova pomerne

zničenej pevnosti, ktorá sa začala po obliehaní pod vedením stavebného majstra Francesca Pozzo a architekta Martina Remiglio, trvala až do 1560. rokov. Medzitým Paulo Mirandola ďalej modernizoval husársky hrad a vnútorný hrad. V tejto dobe boli postavené aj päťuholníkové bašty hradu podľa starého talianskeho systému. Pevnosť, ktorá je dnes múzeom miestnej histórie, sa nachádza v srdci mesta.

Nachádza sa tu tiež gotický, ale renesančnými prvkami doplnený biskupský palác, miestna obrazáreň, stredoveké panoptikum a múzeum žalárov. Ďalšou atrakciou mesta a oblasti je egerské víno. Na kopcoch v okolí Egeru bolo v 13. – 14. storočí vysadené hrozno. Cisterciánski mnísi, ktorí sa tu začali usadzovať, dopyt po víne zabezpečovali z týchto viníc, pretože víno bolo nevyhnutnou súčasťou cirkevných obradov. Už v tom čase tu sídlila jedna z najväčších diecéz, ktorá zahŕňala celé severovýchodné Maďarsko. Na základe kráľovského výnosu bolo povinné odovzdávať z úrody vína desiatok - dobovým výrazom dežmu - cirkvi a svetským inštitúciám. Neskôr Ráci, utekajúci pred Turkami, priniesli so sebou technológiu kvasenia červeného vína na šupke, ako aj hroznovú odrodu zvanú kadarka. Preto v 17. storočí dostávali odrody červeného vína stále väčší priestor na úkor bielych odrôd. Takže napriek tomu, že ekologické podmienky boli priaznivé pre pestovanie bieleho hrozna, vinohradnícku oblasť preslávila egerská býčia krv - egri bikavér.

Toto víno sa vyrába zmiešaním vín z niekoľkých odrôd červeného hrozna. Kedysi tvorili základ rôzne verzie kadarky, dnes je to často frankovka modrá. Vo vinohradníckej oblasti sú tiež slávnymi vínami egri leányka a debrői hárslevelű, rovnako ako rizling vlašský z Verpelétu. Eger, ktorý je od Budapešti vzdialený hodinu a pol jazdy, určite stojí za jednu návštevu! Ak však túžite po úplnom zážitku, zostaňte tu aj na noc, aby ste mohli ochutnať vína v bezprostrednej blízkosti pivníc a s pohárom v ruke meditovať nad slávnymi udalosti zašlých čias.