Hrad Füzér

Históriu pevnosti môžete spoznať pomocou našich animátorov, školených na hrade Füzér. Füzér leží v jednom z najsevernejších regiónov Maďarska, v najvýchodnejšej časti pohoria Zemplén. Obec je prístupná z dvoch smerov: po ceste č. 37 po trase Szerencs - Sárospatak - Sátoraljaújhely, alebo po hlavnej ceste š. 3 zo smeru Hidasnémeti - Gönc - Telkibánya. Cesta vedie okolo slávnej vinohradníckej oblasti Tokaj-Hegyalja, kde si môžete oddýchnuť pri pivniciach. Keď ste už tu, nevynechajte Návštevnícke centrum prírodného parku Nagy Milic, Vidiecke domy a budovu Hradnej správy!

 Na interaktívnych rozhraniach, ktoré sú tu k dispozícii, sa s hlavnými pamätihodnosťami regiónu môžu oboznámiť aj návštevníci, ktorí dokážu na hrad vystúpiť iba veľmi ťažko, alebo vôbec nie. Ale ak môžete, určite hore vyjdite, pretože rozmery a proporcie hradu pôsobia zblízka úplne inak a žiadne virtuálne riešenie nenahradí zážitok trámov škrípajúcich pod nohami! Tu sa dozviete, kto boli majitelia hradu a ako žili v stredoveku!

Názov hradu sa po prvý raz spomína v listine z roku 1264 a podľa neskoršej listiny z roku 1270 bol majiteľom hradu v prvej polovici 13. storočia istý „slepý majster Andronicus“ z rodu Kompolt, od ktorého ho kúpil kráľ Ondrej II. Podľa inej listiny, v ktorej sa spomína Füzér, Béla IV. dal Füzér svojej dcére princeznej Anne, spolu s panstvom, ktoré k nemu patrilo, od nej ho neskôr násilne zobral jej brat.

V roku 1320 sa Füzér znovu objavuje ako kráľovský hrad. V roku 1389 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad synom Pétera Perényiho. Najvýznamnejšie obdobie hradu Füzér možno datovať do obdobia Perényiovcov. Po porážke v Mohácsi v roku 1526 strážca koruny Péter Perényi, v snahe zachrániť maďarskú Svätú korunu pred Turkami ju dal prepraviť do Füzéru a ukryl na hrade. 

3. novembra 1527 sa Perényi postavil na stranu Ferdinanda I. a odovzdal korunu rakúskemu arcivojvodovi, ktorý bol podľa platných štátnych zmlúv legitímnym uchádzačom o trón. Perényi ako odmenu dostal Sárospatak a užívacie právo majetku egerského biskupstva. Posledným majiteľom záložných práv regiónu bol Ferenc Bónis. Hrad Füzér podpálil košický generál, aby nemohol slúžiť ako útočisko pre povstalcov.

V rokoch 1934 až 1936 sa na zrúcaninách hradu uskutočnili menšie konzervačné práce na náklady rodiny Károlyiovcov, ktorá panstvo vlastnila od roku 1686. Archeologické výskumy hradu sa začali až v roku 1977 - práce prebiehajú aj v súčasnosti. Rekonštrukcia hradu sa začala v 1990. rokoch a aj v súčasnosti prebieha v niekoľkých fázach. Pred niekoľkými rokmi bol postavený dolný hrad, obnovená bola aj kaplnka, palácové krídlo a dolná bašta horného hradu.

To čo vidíte, je experiment pamiatkovej ochrany: rekonštrukciu navrhli architekti na základe dobových opisov, autentických vyobrazení a vlastných nápadov. To znamená, že prebehla nielen konzervácia, ale aj rekonštrukcia. Interiéry sú preto na jednej strane vecné, na druhej strane sú výplodmi fantázie, hoci dobové inventáre podrobne popisovali každý motív a zariadenie miestností. Komplex budov v tvare podkovy má ženské a mužské krídlo.

Veranda ženského palácového krídla sa otvára do renesančnej záhrady. V mužskom krídle, známom tiež ako Starý palác, sa nachádza rytierska sála. Odtiaľ vedie vchod do vysoko klenutej gotickej kaplnky postavenej v čase Žigmunda v 1400. rokoch. Ak sa pozriete hore, pod rebrami klenby môžete vidieť niky s baldachýnom so sochami. Sú takmer rovnaké ako niky Košického dómu. Hrad v tomto stave by mohol byť ideálnym miestom pre natáčanie historického kostýmového filmu.

V duchu takmer vidíte, ako hlavný hrdina zostupuje po múre na úteku z niektorej veže. Keď sme už spomenuli steny, stojí za to pozrieť si chrliče dažďovej vody zobrazujúce grifa, ktoré zaisťujú ochranu vonkajších stien pred dažďom. S grifom, ako erbovým zvieraťom, sa stretnete aj na iných miestach na hrade. Ak ste niekde na okolí, skočte do Füzéru: nikdy nezabudnete na pohľad, ktorý sa vám naskytne z hradu!