Hrad Szigliget

 Z hradu plniaceho významnú vojenskú funkciu sa naskytá prekrásny panoramatický výhľad na Balaton a okolité Svedecké hory. Obec dostala názov spojením slov sziget (ostrov) a liget (háj). Nebola to náhoda. Listina z roku 1260 spomína obec ako sziget (ostrov), keďže kvôli vysokej vodnej hladine bol vrchol kopca celé stáročia obkolesený vodou.

Po vpáde Mongolov uhorský kráľ Belo IV. dal Szigliget Pannonhalmskému opátstvu, aby tam vybudovali kamenný hrad. Jeho múry postavili v rokoch 1260 až 1262 a potom ho ako kráľovský hrad zverili rodine Mórichidovej z rodu Pokovcov. Hrad bol majetkom rodiny sto rokov a za túto dobu bol významne rozšírený. V tom istom čase vzniklo na úpätí kopca, na mieste dnešnej dediny Szigliget, prvé osídlenie.

Postupom času hrad často menil svojho vlastníka. Po rozhodujúcej bitke pri Moháči končiacej osmanským víťazstvom, Ferdinand I. zhabal hrad od rodiny Tóti Lengyelovej a daroval ho Bálintovi Törökovi z Enyingu. Bálint Török vymenoval za hradného kapitána Imre Deáka, ktorý rozšíril hrad o vežu, viaceré bašty, pivnicu a studňu, čím hrad získal svoju konečnú podobu zhodnú s pôdorysmi zo 16. storočia. Hrad sa po uvrhnutí Bálinta Töröka do žalára dostal späť k rodine Tóti Lengyelovej a jeho hradným kapitánom sa stal Bálint Magyar. Počas vyše 150 rokov osmanskej okupácie boli pohraničné hrady pri Balatone viackrát obkľúčené, Hrad Szigliget však vďaka Bálintovi Magyarovi a jeho statočným vojakom nikdy nestratil svoju nezávislosť. Po pominutí osmanskej hrozby zanikla vojenská funkcia hradu, jeho definitívny úpadok však začal koncom 17. storočia, keď blesk zasiahol krabicu s pušným prachom skladovanú na hrade, ktorá vybuchla a značnú časť hradu zničila. 

Vtedajší panovník - uhorský kráľ Leopold I. nakoniec vo svojom nariadení z roku 1702 prikázal zbúrať Szigliget, hrad bol potom už úplne nepoužiteľný. Miestni poroznášali z neho kamene a použili ich na stavbu domov novej obce Szigliget. Hrad Szigliget oslavujúci svoje 760. výročie ponúka návštevníkom zrekonštruované múry a priestory, barokovú kuchyňu a kováčsku dielňu, na jeho úpätí popri remeselnom dvore predstavuje históriu hradu výstava zbraní a hradná galéria.