Street food tak, ako nám chutí

Lángoš nie je nič iné, ako lepník upečený z mäkkého chlebového cesta, ktorý sa konzumuje samostatne alebo s rôznymi oblohami. Charakteristickým znakom dobrého lángošu je chrumkavý stred, hrubé cesto na okrajoch, ale s prepečeným a chrumkavým povrchom po celej ploche a kyprým cestom vo vnútri. Okrem toho je dôležité, aby bolo oblohy tak akurát, aby lángoš nerozmáčala, ale aby jej nebolo ani len tak na ukážku. Všetky deti ho milujú a ako väčšinu pouličných jedál, nemožno ho jesť slušne.

Základný lángoš sa pripravuje kvasením droždia so štipkou cukru a vlažného mlieka, potom sa primieša múka a soľ, vlažná voda a trochu oleja. Smaží sa minútu vo veľmi horúcom oleji. Môže sa konzumovať samostatne, alebo s rôznymi oblohami. Najbežnejší je cesnakový, syrový, s kyslou smotanou a so syrom a kyslou smotanou. Ale samozrejme, tento cestovinový základ znesie čokoľvek. Takže sa môžete stretnúť s lángošom s mäsom, klobásou, šunkou a hubami, s údeným syrom, s červenou cibuľou a smotanou, s ovčím syrom a kôprom, s lečom, baklažánom, s rôznymi plnkami, ako bravčový mozoček alebo párky, dokonca môže byť s tvarohom, džemom a práškovým cukrom. Medzi prílohami a plnkami je jedna výnimka, a to kapustová. V tomto prípade sa strúhaná kapusta vmieša do samotného cesta a samotný lángoš sa pečie spolu s kapustou. Asi ste sa zatiaľ nestretli iba s lángošom s rybou.

Toto rýchle jedlo, ktoré má asi 70 rôznych názvov, je veľmi podobné lángošom, ale líši sa tým, že jeho základom sú strúhané zemiaky. Jednoduché a rýchle verzie obsahujú len zemiaky a múku, soľ a korenie, zatiaľ čo zložitejšie verzie sa pripravujú s cibuľou, cesnakom, mliekom a vajcami. Nakoniec sa opečie na oleji rovnakým spôsobom ako lángoš. Zvyčajne sa konzumuje s kyslou smotanou, ale čoraz častejšie sa podáva aj ako príloha. Je veľmi pravdepodobné, že slová „tócsni“ a „lapcsánka“ majú slovenský pôvod. Najrozšírenejší názov „lapcsánka“ vznikol pravdepodobne fonetickým skomolením slovenského „chlebčanka“, poukazujúc na dvojrozmernosť jedla, rovnako ako nezávisle vzniknutý výraz lapotyka. Rovnako rozšírený odkaz „rösti“ je švajčiarskeho pôvodu.

Sladká verzia pouličných jedál je tvrdelník, ktorý je chrumkavý na povrchu a mäkký vo vnútri. Je to pás zo sladkého kysnutého cesta, ktorý sa natočí na veľký valec a za stáleho otáčania sa pečie do zlatista. Postup je trochu podobný vyprážaniu na vertikálne rotujúcom ražni döner kebabu, gyrosu alebo shawarmy. Pred pečením sa obaľuje v kryštálovom cukre a natiera horúcim maslom, aby cukor prilepený na povrchu koláča skaramelizoval a vytvoril lesklú, chrumkavú vrstvu. Hotový ešte horúci koláč sa posype cukrom zmiešaným so škoricou, s vanilkovým cukrom, kakaovým práškom alebo nasekanými vlašskými orechmi, lieskovými orieškami alebo makom. Výsledkom je neodolateľná pochúťka, ktorej vôňa sa nesie široko-ďaleko. Maďarský názov „kürtőskalács“ (koláč s komínom) je veľmi výstižný, pretože vo vnútri koláča je naozaj dlhá dutina, pripomínajúca komín. Takto je povrch koláča oveľa väčší, je oveľa viac chrumkavých častí ako pri tradičnom koláči. Predchodca tvrdelníka bol v krajine prítomný už od 16. storočia, ale koláč, ako ho poznáme dnes, sa vyvinul Sikulsku v Transylvánii. Svojou popularitou si vydobyl miesto medzi maďarskými špecialitami zvanými Hungaricum.

Typické maďarské rýchle jedlá s mäsom vyrástli z ponuky jarmočných stanov s opekaným mäsom (lacipecsenye) alebo sa dali jesť v mäsiarstvách. Preto ľudia stále radi navštevujú tieto miesta, aby si dali dobrú pečenú klobásu, krvavničku alebo jaternicu s kvasenými uhorkami. Dostať tu aj jeden zo zimných hitov, huspeninu, čo je v podstate vychladená hustá bravčová polievka s bravčovým mäsom a zeleninou. Samozrejme, nie je to rýchle jedlo, pretože jeho príprava je časovo veľmi náročná, ale je prenosné a môže sa skonzumovať bez zvláštnej prípravy.

Fish&chips Maďarov je už spomínaná merlúza. Je to jedno z najobľúbenejších rybích jedál v krajine, ktoré pravdepodobne prekonalo aj popularitu rybej polievky. Skutočnou zaujímavosťou je, že ide o morskú dravú rybu, ktorá v krajine samozrejme nie je pôvodná.

Repertoár pouličných jedál sa za posledných 50 rokov veľmi zmenil. Od mliečnych barov v 70. rokoch, cez snack bary s ponukou studenej kuchyne v 80. rokoch, až po súčasné bezlepkové, bezlaktózové a vegánske možnosti bola táto cesta dosť hrboľatá. Dve jedlá však vydržali až doteraz. Prívarky a polievky Tie prvé sú samozrejme menej pouličným jedlom, ale tie druhé zažívajú renesanciu, napríklad klasická paradajková polievka s písmenkovými cestovinami. Dobrú chuť!