Synagóga na ulici Dohány

Je symbolické, že na susednom rohovom pozemku stál dom, v ktorom sa v roku 1860 narodil maďarský spisovateľ Tivadar Herzl, ktorý je pôvodcom myšlienky dnešného židovského štátu. Synagóga na ulici Dohány, postavená v polovici 19. storočia v bohatom orientálnom - takzvanom maurskom - štýle, ale s modernou liatinovou konštrukciou, bola s rozlohou 1 200 metrov štvorcových a vežami vysokými 44 metrov taká veľká, že na celom svete je väčšia iba manhattanská synagóga. Budovu navrhol architekt viedenskej synagógy Ludwig Förster, ktorý často tvoril spolu s Otom Wagnerom, jej interiérová výzdoba je dielom maďarského architekta Frigyesa Feszla.  

Židia, ktorí hrali veľkú úlohu v modernizácii maďarského hospodárstva a maďarskej kultúry, sa na úsvite občianskej rovnoprávnosti domnievali, že nastal čas, aby sa vzdali určitých stredovekých prvkov svojho náboženstva. Tak sa zrodil nový náboženský smer v judaizme - neológia, ktorý sa čoskoro stal najpopulárnejším v Maďarsku. Zmena sa prejavila aj na architektúre synagóg, vrátane synagógy na ulici Dohány. Ženy a muži boli síce stále oddelení, ale už sa nemodlili v samostatnej miestnosti, ale muži na prízemí a ženy na galérii. Usporiadanie neologických synagóg, vrátane synagógy na ulici Dohány, je veľmi podobné kresťanským kostolom a nájdeme v nich aj organ. Ktorý môže naraz počúvať takmer tritisíc ľudí. Bohatší židovskí občania, ktorým na tom záležalo kvôli sebaúcte, si mohli dokonca kúpiť sedadlá, ktoré potom mohli používať iba oni. Jedna takáto lavica v synagóge mala takú hodnotu, že bolo možné si na ňu dokonca vziať aj hypotéku. Dnes je synagóga nielen strediskom židovského náboženského života v Budapešti, ale vďaka svojej vynikajúcej akustike aj obľúbeným miestom koncertov. 

Pri synagóge sa môžete prejsť aj romantickou záhradou s vysadenými bielymi morušami, ktorú od husto zastavaného centra mesta oddeľuje arkádový ambit. Jeho ústredným prvkom je Chrám hrdinov kombinujúci modernistické a orientálne prvky, postavený v tridsiatych rokoch, podľa návrhov Lászlóa Vágóa na pamiatku desaťtisíc maďarských vojakov židovského pôvodu, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Ale od druhej svetovej vojny záhrada pripomína nielen hrdinských vojakov, ale aj obete holokaustu. Záhrada bola tiež súčasťou geta, uzavretého pred okolitým svetom vysokým múrom, kde bola na jeseň 1944 natlačená veľká časť židovského budapeštianskeho obyvateľstva, asi sedemdesiattisíc ľudí. Časť steny bola neskôr rekonštruovaná, je možné si ju tiež pozrieť v záhrade. Keď spojenecké mocnosti obsadili Budapešť a oslobodili geto, pochovali tu narýchlo viac ako dvetisíc osôb z obetí zahynutých v budapeštianskom gete počas holokaustu.

Napriek tomu, že židovské náboženstvo zakazuje pohreby vedľa synagógy. Takto sa stala záhrada jedným z najdojímavejších a najautentickejších pamätníkov holokaustu na svete. Okolo stromov vytvorili kvetinové záhony v tvare hrobu a svoje pamätné tabule opreli o ne rodiny, ktorých príbuzní tu odpočívajú. 

Je tu pamätník venovaný maďarským hrdinom odboja a vodcom povstania vo varšavskom gete. Za kostolom, v pamätnom parku pomenovanom podľa Raoula Wallenberga, švédskeho diplomata, ktorý zachránil tisíce maďarských Židov, je Pamätník židovských mučeníkov. Oceľové listy smutnej vŕby pripomínajú obete. Pretože nie sú hroby, mnoho rodín dá vyryť mená svojich predkov na tieto listy. Vytvorenie pomníka podporil aj americký herec maďarského pôvodu Tony Curtis. So vstupenkou do synagógy môžete navštíviť aj Židovské múzeum so stálou expozíciou nádherných zlatníckych predmetov a porcelánu, ktoré vám pomôžu spoznať svet židovského každodenného života a sviatkov.