Prvý stály budapeštiansky most v Budapešti je Széchenyiho reťazový most zdobený obrovskými kamennými levmi

Tento most- v hovorovej reči často spomínaný ako Reťazový most - vysníval István Széchenyi, ktorého vďaka významnej politickej, kultúrnej a hospodárskej úlohe, na ktorú sa podujal, nazývajú aj „najväčším Maďarom“.

Aj keď niet pochýb o tom, že spojenie medzi Budínom a Pešťou bolo v 19. storočí z viacerých dôvodov čoraz naliehavejšie, k výstavbe mosta prispela aj Széchenyiho osobná skúsenosť: gróf v decembri 1820 dostal správu o smrti svojho otca a ponáhľal sa z Debrecínu do Viedne, jeho prechod cez Dunaj však celé dni zdržiavalo nepriaznivé počasie.

Pravdepodobne sa v ňom vtedy zrodila myšlienka vybudovania stáleho mosta - „spojenie vlasti a jej srdca, rozorvanej Dunajom“ -, ktorý mal uskutočniť aj nepretržitú dopravu medzi východnou a západnou časťou krajiny. 

Významné dielo 19. storočia, Reťazový most, bol dlho jediným stálym mostom cez Dunaj v Budapešti. Vysníval ho István Széchenyi, jeho projektantom bol William Tierney Clark, zhotoviteľom Adam Clark a väčšinu financovania poskytol bankár György Sina. Most sa staval od roku 1839 až do roku 1849, jeho štyri ikonické kamenné levy na oboch koncoch mosta vytesal sochár János Marschalkó. 

Nádherný Reťazový most, ktorý nemôže chýbať v žiadnom materiáli, predstavujúcom Maďarsko, má veľmi dramatické pozadie. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobností, sme pozbierali, čo by ste mali vedieť, keď si pôjdete pozrieť toto fascinujúce dielo:

V roku 1848, rok pred dokončením mosta, sa roztrhla vlečná reťaz kladkostroja a strhla so sebou pracovný most a ľudí na ňom stojacich, vrátane samotného Istvána Széchenyiho. Aj keď väčšina z nich vyplávala na breh, jeden robotník bohužiaľ prišiel o život, čo na istý čas zastavilo stavebné práce.

Aj vojna za nezávislosť s habsburskou ríšou, ktorá sa tiež začala v roku 1848, prerušila výstavbu mosta: stále ho chcela niektorá zo strán vyhodiť do vzduchu - s premenlivým úspechom -, aby zastavila jednotky nepriateľa.

Slávnostné odovzdanie mosta, dokončeného v roku 1849, do prevádzky sa uskutočnilo v rámci veľmi ponižujúceho ceremoniálu: „slávnosť“ viedol rakúsky generál Haynau, ktorý šesť týždňov predtým popravil 12 maďarských vojenských dôstojníkov, v maďarských dejinách sa zachovali ako „aradskí mučeníci“.

Udalosť odovzdania mosta teda nebola príliš veselá - aj počet účastníkov bol nepatrný a nebol medzi nimi ani István Széchenyi, kto most vysníval. V skutočnosti nikdy neprešiel cez most, pretože sa už liečil v psychiatrickej liečebni, kde si neskôr vzal život.

Ďalšia rana zasiahla most v druhej svetovej vojne, keď bol v roku 1945 vyhodený do vzduchu ustupujúcimi nemeckými jednotkami.

Zrekonštruovaný most bol odovzdaný v roku 1949, sto rokov po inaugurácii prvého mosta.  

Najznámejšia legenda spojená s mostom súvisí s obrovskými sochami levov na oboch koncoch. Dlho sa hovorilo, že tvorca levov János Marschalkó zabudol vytesať zvieratám jazyk, a keď na to umelca upozornili, ten neuniesol hanbu a spáchal samovraždu. Je dobrou správou, že ide skutočne iba o legendu: levy majú jazyky, môžete si ich aj pozrieť, ak nakuknete do úst kamenných dravcov.