Busójárás: Tradičné vyháňanie zimy v Moháči

Pochod Bušó je tradícia etnickej skupiny tzv. Šokcov/Šokavcov, je to medzinárodne známe a navštevované pochovávanie zimy. Pôvod tradície si domáci spájajú s vyhnaním Turkov, podľa ktorého niekdajší obyvatelia, ktorí sa ukrývali v močiaroch v okolí Moháča, vyháňali poverčivých Turkov oblečení v maskách a robiac hluk. Zvyk si však so sebou zrejme priniesli už Šokci/Šokavci balkánskeho pôvodu v čase ich príchodu a tu postupne vznikla jeho dnešná podoba.

V tradícii Šokcov/Šokavcov podstatou pochodu Bušó je „poklade“, čo znamená premenu. Berú to veľmi vážne: oslavu za maskou prežívajú ako zmenený, inštinktívnejší stav vedomia nezávislý od priestoru a času. V tomto období je dovolených veľa vecí, ktoré všedné dni nedovoľujú. Podľa pravej tradície Bušov tvár, identita má byť počas slávností skrytá, preto sú aj takí účastníci, ktorí si masky za týmto účelom striedajú.

Hlavným charakterom slávností je Bušó: strašidlo v drevenej maske, v kožušine obrátenej srsťou von, v slamou vypchatých gatiach, prípadne v hrčovitých pančuchách, bačkorách. Kožušina je zviazaná reťazou alebo lanom, niekedy opaskom, ich trvalým doplnkom je spiežovec, rapkáč alebo drevený palcát. Môžu mať aj ďalšie doplnky: drevené vidly, rumpľu na pranie, nosidlá na vodu, býkovec, bábätko v drevenom koryte, či tekvice pripevnené na pás. Po meste sa často premávajú na ozdobených konských povozoch a malotraktoroch. Je už tradíciou, že skupiny Bušov rok čo rok súťažia, kto dokáže prísť s najvtipnejším, najvýraznejším vzhľadom, ale so zachovaní tradícií.

Pekní Bušovia sú ženy, prípadne muži, oblečení do tradičného ľudového kroja Šokcov pričom tváre majú zahalené závojom. Ich dôležitou praktickou úlohou je koordinovať Bušov, ktorí majú často kvôli maske obmedzené zorné pole. Idú vedľa nich, alebo ich vedú za ruky, oni sú oči zamaskovaných.

Bušov sprevádzajú masky jankele, v otrhaných šatách a s otrhaným vrecom na hlave. Ich úlohou je udržať vzdialenosť od ľudí na ulici, najmä od posmievajúcich sa detí, vtipným potľapkaním múkou, popolom, vrecom s pilinami – teraz už len tým posledným, na koho sa len dočiahnu.

Bušovia majú v rámci mesta aj oficiálne skupiny, ktoré sa spoločne pripravujú na veľký sviatok, no aj počas celého roka si udržiavajú dobré vzťahy a pomáhajú si. Takýchto oficiálnych skupín je vyše 50, ale Bušovia sa objavujú a sú aktívni aj mimo nich.

V minulosti hlučné skupiny Bušov chodili od domu do domu, kde sa im domáci jedlom a pitím odmenili za vinšovanie a za obyčaje na odháňanie zimy. Dnes sa ich pochod rozvinul do série udalostí, ktoré zmobilizujú celé mesto. Centrom dnešného diania je Széchenyiho námestie a celé to má množstvo zvukových a svetelných efektov: strieľa sa z kanónov, pália sa vatry, robí sa čo najväčší hluk.

Na fašiangovú nedeľu prechádzajú Bušovia cez Dunaj, vtedy je sprievod, spúšťa sa rakva zimy na vodu a v ten deň večer sa kladie aj najväčšia vatra.

Turisti prichádzajú najmä na víkendové programy, ale Moháčania fašiangujú aj v utorok, vtedy na hlavnom námestí na inej vatre pália rakvu zimy (inú), vítajúc tak jar.

Masku, ktorá sa stala symbolom sviatku, vyrábajú profesionálni rezbári masiek, ľudoví remeselníci, ktorí sa navzájom poznajú a na dielach je poznať ich štýl. Niekto verí, že skutočný Bušó si svoju masku vyrezáva sám.

Pochod Bušov v Moháči je od roku 2009 na reprezentatívnom zozname duševného kultúrneho dedičstva UNESCO.

• Jedným z tradičných výkrikov Bušov počas pochodu je „bao-bao!“.
• Keď Bušovia ešte chodili od domu do domu, obyvateľom domu svoj príchod oznamovali trúbou, potom za silného zvuku rapkáčov a trasenia zvoncov prešli dvorom, poklepali všetky rohy budov, prešli okolo dobytka v maštali, Bušo, ktorý niesol vrece s popolom nasypal popol na podstielku zvierat, na podlahu chodby a na prah, s cieľom odvrátiť choroby a zlo.
• Bušovia mali so sebou aj pluh, ktorým poorali dvor potom pre bohatú úrodu aj symbolicky zasiali. Na prelome 19. - 20. storočia poorali dvor už len u toho gazdu, ktorý ich tam nepustil podobrotky.
• Predtým sa pochodu Bušov mohli zúčastniť len mládenci a ženatí muži do 45- 50 rokov, ženy mohli pomáhať len pri obliekaní mužov. Veľa sa však toho zmenilo, dnes sa za Bušov okrem moháčskych mužov prezliekajú aj miestne deti a často aj ženy.
• Symbolickú zbraň Bušov, palcát s niekoľkými hrotmi skladali/skladajú z viacerých malých dielov, bez použitia klincov, je vlastne predkom dnešných logických skladačiek, čo taktiež symbolizuje zručnosť a zdatnosť.
• V starých časoch sa stávalo, že Bušovia začali z virtuša zápasiť, aby zistili, či sa za maskou ​​skrýva mladý alebo starý Bušo.
• Bušovia si trúbu vyrábali zo štiepaného a vyrezávaného vŕbového dreva, na niekoľkých miestach ju zviazali prútmi, aby sa nerozpadla a potom ju uložili do maštale, kde vo vlhkom vzduchu dobre napuchla a dostala krásny zvuk. Trúbu, ktorá bola často dlhá aj tri metre jeden Bušó niesol a druhý do nej fúkal. Dnes sa už používajú ľahšie ovládateľné nástroje na vytváranie zvuku.
• Skupiny Bušov po všetkých šesť dní fašiangov sprevádzajú ľudoví muzikanti, ktorí sa takisto zúčastňujú udalostí. Hudobným sprievodom býva tamburínový orchester, no v poslednom čase sa čoraz častejšie objavujú aj gajdoši a hudobníci sú dnes už neodmysliteľnou súčasťou slávnosti.
• Oblečenie pekných Bušov sa často dedí z generácie na generáciu a nájdu sa medzi nimi aj niekoľko sto rokov staré kusy odevu. Niektorý takýto kus môže mať väčšiu hodnotu, ako kompletný Bušov výstroj.