Maďarskí spisovatelia a básnici, ktorých múzou bol Balaton

Aj život a tvorba Sándora Kisfaludyho bola úzko spätá s Balatonskou vysočinou. Slávny básnik a vojak sa narodil v Sümegu, a na sklonku svojho dobrodružného života tu aj zomrel. V jeho dielach často nachádzame odkazy na jazero, veľmi význačné sú jeho lyrické diela späté so zrúcaninami hradu, s vrchom Somló, hradom Tátika a Csobánc. Básnik sa zamiloval do svojej budúcej manželky Rózy Szegedy na vinobraní v Badacsonyi. Dáma mu síce najprv dala košom, ale potom žili spolu v šťastnom manželstve viac ako tridsať rokov.  

Pamiatku Sándora Kisfaludyho okrem obľúbeného kúpaliska Kisfaludy strand pri Balatone zachováva aj viac reštaurácií, rozhľadňa a pamätný dom, dokonca aj prvý parník na jazere bol pomenovaný po ňom. 

Nesmierne plodného spisovateľa a hrdinu boja na slobodu, Móra Jókaiho a jeho manželku Rózu Laborfalvy pri jednej návšteve tak nadchla krása tamojšej krajiny a atmosféra kúpeľa v Balatonfürede, že si tu postavili vilu, ktorú môžeme aj obdivovať aj dnes. Jókai pevne veril, že jazero mu poskytuje inšpiráciu na písanie.

Dej jedného z jeho najslávnejších diel „Zlatý človek“ (Az arany ember), sa tiež odohráva v oblasti Balatonu. Navyše tento romantický román sa neodohráva v šťastnom letnom období plnom kúpania, ale vo svojich opisoch krajiny autor zaznamenal mystický a strašidelný svet jesenného a zimného sveta pri jazere. Nesmiernej obľube sa tešilo aj filmové spracovanie románu z roku 1962, ktorý bol prvým maďarským širokouhlým filmom.

O storočie neskôr sa Balaton stal múzou Lőrinca Szabóa, a snáď práve on spomedzi všetkých maďarských básnikov napísal najviac básní o jazere. Neodmietal ani zábavu, ale sem prichádzal hlavne pracovať a tvoriť. Ako ženatý muž sa tu tajne stretával s pani Erzsébet Korzáti Vekes, psychologičkou narodenou v Keszthelyi, s ktorou sa väčšinou stretávali v Balatonföldvári. Básnik známy svojim punktičkárstvom a zároveň tajnými milostnými aférami, veľa času trávil aj v Balatonfürede, ale najsilnejšie putá ho viažu k Tihanyu, kde pracoval v poslednom období svojho života. 

Poetka Ágnes Nemes-Nagy bola častým hosťom v dome umeleckej tvorby Szigligeti Alkotóház. Kľud vládnuci v dome umeleckej tvorby v malej dedinke na Balatonskej vysočine poskytoval dokonalé prostredie na zahĺbenie a ponorenie sa do práce, a okolitá krajina bola nekonečným zdrojom inšpirácie. Pre Ágnes Nemes-Nagy inšpiráciou pre báseň „Rajská záhrada“ (Paradicsomkert) bol Szigliget, kým v ďalšej jej básni „Balaton“ sa jazero objavuje ako mystický, starodávny močiar.

Pre ľudí zaoberajúcich sa umeleckou tvorbou je Balaton nielen miestom odpočinku, ale aj rodiskom literárnych diel, ktoré zaznamenávajú nadčasovú krásu jazera a jeho krajiny.