Hroby pozostávajú z dvoch častí: ich podzemnou časťou je krypta - samotná hrobová komora - v ktorej umiestňovali mŕtvych do hrobov z tehál alebo do sarkofágov. Vo vnútri boli často zdobené biblickými scénami a ranokresťanskými symbolmi. Nad hrobmi stála pamätná kaplnka. Dvojpodlažná budova slúžila predovšetkým ako pohrebisko pre zámožnejšie rodiny a na obradné účely.
Odhalené hrobové komory archeológovia pôvodne identifikovali rímskymi číslicami, niektoré však boli v hovorovom jazyku pokrstené podľa obrazov, ktoré sa v nich nachádzali.
Hrobová komora č. I - Peter a Pavol - bola objavená v roku 1782 a považuje sa za najznámejšiu ranokresťanskú panónsku stavbu. Na severnej stene sú vyobrazení apoštoli Peter a Pavol, ukazujúci na monogram Krista symbolizujúci prítomnosť Ježiša, podľa nich dostala kaplnka aj svoje meno. Okrem fresiek biblických výjavov jej jeho vnútorný povrch zdobený bohatými ornamentmi. II. - tzv.
Džbánová komora bola objavená tiež v 18. storočí, pri vytvorení rozsiahleho pivničného systému v Pécsi. V severnej stene komory bol vytvorený malý výklenok, v ktorom vidieť vyobrazenie džbána a pohára. Jeho steny majú maľovanú geometrickú a rastlinnú výzdobu a tiež mriežkový motív.
Ranokresťanský cintorín v Pécsi (Sopianae)
Pécs a okolie
Ranokresťanské hrobové komory v Pécsi sa nachádzajú v severozápadnej časti mesta, na južných svahoch pohoria Mecsek, v oblasti Pécsskej katedrály. Archeologické nálezisko zo 4. storočia je od 30. novembra 2000 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Sopianae - mesto Pécs v období starovekého Ríma - bolo založené na začiatku 2. storočia a v 3. storočí už bolo prosperujúcim mestom a jedným z hlavných centier kresťanstva.
Ranokresťanské mauzóleum, objavené v roku 1975, je najväčšou budovou cintorína starorímskeho mesta Sopianae. Na povrchu dvojpodlažnej budovy bola kaplnka a pod ňou krypta, ktorá slúžila na pochovávanie. Medzi freskami na maľovanej stene hrobky vidieť zhrešenie Adama a Evy a inú dobovú ranokresťanskú ikonografiu, ako aj symbol Krista. Jeho stavba sa datuje okolo roku 370.
Viac ako 1 600 rokov starý ranokresťanský cintorín v Pécsi pôsobivo predstavuje neskororímsku pohrebnú prax a zádušný kult. Ranokresťanské hrobové komory v Pécsi sa považujú za najväčší súvislý ranokresťanský cintorínsky súbor mimo starovekej Itálie.
V roku 2004 Maďarská národná banka vydala pamätnú mincu s kruhovým nápisom „Ranokresťanské hrobové komory v Pécsi“.
Spolu s nimi si v návštevníckom centre môžete pozrieť celkovo šesť dvojpodlažných hrobových komôr a dve väčšie jednopriestorové budovy.