Jeden z najvýznamnejších príkladov maďarského eklekticizmu, Rybárska bašta, sa nachádza v I. obvode Budapešti, v Budínskej hradnej štvrti. Budova je dôležitou súčasťou panorámy mesta a spolu s Budínskou hradnou štvrťou je od roku 1987 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Stojí za to prejsť sa po jej 140 metrov dlhej fasáde, odtiaľto sa totiž naskytá úžasná panoráma - navyše môžete urobiť rozprávkové fotografie ďalšej dôležitej pamätihodnosti, Parlamentu.
Úkryt archeologických pokladov
Rybárska bašta mala pôvodne ochrannú funkciu, ako súčasť budínskeho mestského múra. Názov dostala podľa Rybárskeho mesta, ktoré sa v tom čase rozprestieralo pod ňou, v prípade potreby ju chránili rybári, ktorí tam predávali ryby. V roku 1899 sa začala jej rekonštrukcia podľa plánov architekta Frigyesa Schuleka a verejnosti bola odovzdaná 9. októbra 1905.
Práce trvali tak dlho okrem iného aj preto, že počas nich sa našlo množstvo významných archeologických nálezov, napríklad gotické a renesančné náhrobné kamene, natrafili aj na svätyňu niekdajšieho dominikánskeho kostola. Celkovú štruktúru budovy tvorí podľa predstáv Frigyesa Schuleka schodisko s tromi úsekmi, severná a južná bašta, chodby a nádvorie južnej bašty. Za severnú vežu určil bývalú baštu Híradás, zatiaľ čo južnú vežu postavil sám.
Na nádvorí je umiestnená jazdecká socha prvého uhorského kráľa svätého Štefana, ktorá je dielom Alajosa Strobla, jej podstavec ozdobia reliéfy, ktoré pripomínajú významné udalosti vládnutia Štefana, napríklad jeho korunováciu. Kamenné veže symbolizujú sedem maďarských vodcov dobyvateľov. Po druhej svetovej vojne Rybárska bašta potrebovala ďalšiu renováciu, práce viedol syn Frigyesa Schuleka János Schulek, avšak odovzdaná bola až oveľa neskôr, v roku 2003.