Keď úlovok skončí na tanieri
V maďarskej kuchyni nie je ľahké nájsť jedlo, do ktorého by nepridali červenú papriku. Čím viac tým lepšie. Navyše, podľa ľudového zvyku, tí statočnejší používajú iba pálivú papriku a nakoniec pridajú aj čerstvú zelenú papriku, aby bolo jedlo ešte pálivejšie. Cestovateľ si zrazu uvedomí, že mu v ústach horia chuťové poháriky a súčasne je podrobený silovej skúške z pokašliavania a zčervenenia, akoby sa zúčastnil dobrovoľnej súťaže v jedení čili.
Ale osviežujúcou výnimkou medzi takýmito jedlami je vadaš. Toto dusené, pikantné hlavné jedlo sa objavilo v maďarskej kuchyni ako vplyv nemecko-rakúskej gastronómie. Pôvodne to bol jeden zo spôsobov prípravy, keď mäso z diviny, ktoré si vyžadovalo pomalé varenie, najskôr marinovali a potom zo zeleniny, použitej do marinády a zo šťavy z upečeného mäsa, pripravili ďalšiu omáčka k mäsu, aby bolo celé jedlo ešte jemnejšie a šťavnatejšie.
Mäso z diviny obsahuje podstatne menej tuku, je suchšie, preto keď z neho pripravujeme jedlo, je dobré dôkladne ho prešpikovať slaninou. Takto sa dá pripraviť mäso z diviaka, jeleňa, ale zajaca či dokonca z divej kačice. Jelenie stehno sa dá napríklad dobre použiť na vadaš, z diviaka môže byť dobrou voľbou karé alebo krkovička. Neskôr bola táto omáčka zo šťavy pečeného mäsa podávaná nielen k divine.