Zvláštnosti, kuriozity, rekordy o maďarských hradoch

Budínsky hrad, ktorý je najväčším hradom v Maďarsku s rozlohou 44 674 m2 a siedma najväčšia kráľovská pevnosť aj vo svetovom merítku, stojí na južnom cípe Budínskeho hradného vrchu na brehu Dunaja v hlavnom meste. Najväčší hrad na svete, hrad Malbork v Poľsku, postavili v roku 1274 križiaci a je viac ako trikrát väčší ako jeho budapeštiansky náprotivok. Samozrejme, že vám príde teraz na um Versailles, lenže to je zámok, podobne ako Katarínsky palác v Petrohrade. Ale vráťme sa k Budínskemu hradu! Prvýkrát bol opevnený v 13. storočí po útoku Mongolov, keď obyvatelia Budína hľadali územie, ktoré by sa dalo ľahšie brániť. Dnes je hrad kombináciou mnohých architektonických štýlov, od gotiky až po barok. Bol niekoľkokrát napadnutý a prestavaný v štýle, typickom pre danú dobu. V súčasnosti v ňom sídlia viaceré verejné inštitúcie a niekdajší karmelitánsky kláštor je oficiálnym sídlom maďarského premiéra.

Hrad Sirok je najromantickejšia hradná zrúcanina v Maďarsku, pretože sa môžete túlať nielen medzi hradnými múrmi s nádherným výhľadom, ale aj zložitým systémom tunelov vytesaných do hĺbky hory. Tieto zrúcaniny sú známe aj ako jediný jaskynný hrad v krajine a v Maďarsku skutočne nepoznáme žiadny iný hrad, ktorého súčasťou by boli chodby vytesané do útrob hory. Samozrejme, nie sú to skutočné jaskyne, ale chodby a priestory vytesané do riolitového tufu, podobne ako jaskynné obydlia v Noszvaji alebo kostol v Petre. K samotnej zrúcanine hradu vo výške 296 metrov sa dostanete 10-minútovou chôdzou po peknej kamennej ceste.

Predchodca súčasného hradu bol postavený po mongolskom vpáde, potom ho Karol Róbert premenil na kráľovský hrad. Rodina Tariovcov, ktorá vlastnila pevnosť od roku 1388, sa zaslúžila o založenie mesta Sirok, ktoré bolo zároveň miestom vyberania cla. V 16. storočí bol hrad opevnený a neskôr sa stal jedným z najsilnejších podhradí Egeru a bol začlenený do systému pohraničných hradov. Túto funkciu neskôr prestal plniť, pretože keď Turci chceli obliehať hrad, uhorskí obrancovia ho radšej opustili. Preto ani vtedy, ani neskôr neprežil veľkú bitku. Napriek tomu ho v roku 1713, po Rákociho boji za nezávislosť, Rakúšania vyhodili do vzduchu a dlho neobývaný chátral.

Nie je prekvapením, že najvyššie položený hrad v Maďarsku a jeho pozostatky sa nachádzajú v blízkosti jedného z najvyšších bodov krajiny. Samozrejme, nie v blízkosti najvyššieho bodu, ktorým je Kékestető, ale druhého najvyššieho bodu, ktorým je Galyatető. Na jeho severozápadnom výbežku sa nachádza hrad Galyavár vo výške 837 metrov nad morom. Jeho hradby sú pomerne dobre viditeľné, ale jeho história nie je známa. Pravdepodobne tu stál zemný hrad z doby bronzovej, na ktorom bol v stredoveku postavený menší kamenný hrad. Hrad je spojený s Galyatető sedlom vysokým 820 m a z druhej strany ho ohraničujú strmé svahy hlboké asi 250 m. 

Južne od Galyatető sa nachádza hrad Nyesettvár, ktorý leží o 25 metrov nižšie a je druhým najvyšším hradom v Maďarsku. 800 metrov vysoký hradný kopec so skupinou stromov na vrchole, ktorá zakrýva jeho pozostatky, stojí na polceste medzi vrcholmi Veľká Galya a Malá Galya. Pod ním je však jasne viditeľný prstencový hrad. Má veľmi hlboké priekopy, 70 metrov dlhé a 35 metrov široké. Pôvodne pohanský hrad bol neskôr v stredoveku prestavaný na menšiu pevnosť. V jeho priekopách sa našli starožitnosti z rôznych období. Najstaršie nálezy sú kusy keramiky z obdobia Árpádovcov. Najbližšia obývaná obec je Gyöngyössolymos.

Jedným z našich najstarších hradov je zemný hrad Szabolcs. 12 km od Tokaja, v severnom cípe obce pri rieke Tisa, nad obcou Rakamaz, oproti Tokaju sa nachádza najväčší a najzachovalejší zemný hrad v našej krajine. Ako napovedá jeho názov, bol sídlom jedného z náčelníkov Maďarských kmeňov, ktoré sa usadili v Karpatskej kotline, náčelníka Szabolcsa. Potvrdzuje to kronika Anonyma, notára kráľa Bélu III. Szabolcs bol synom Előda, jedného zo siedmich náčelníkov, ktorí uzavreli spojenectvo, a neskôr sa stal zakladateľom rodu Csákovcov.

Hrad teda postavili okolo roku 950 Maďari, ktorí zaujali vlasť.

Ako si treba predstaviť zemný hrad?

Zemné hrady postavené z dreva a hliny mali vo svojich základoch aj kameň, pričom drevené trámy sa spájali konármi a priestor medzi konármi sa vyplnil zhutnenou zeminou. Tým sa vytvoril pevný základ niekdajších stavieb. V prípade hradu Szabolcs boli múry oproti vnútornej úrovni hradu priemerne 11 metrov vysoké a zo strany záplavovej oblasti siahali až do výšky 20 metrov. Hrad je z dvoch strán ohraničený riekou Tisa, z tretej strany bol vybudovaný kanál široký 7 metrov a hlboký 3 metre, ktorý vytvoril umelý ostrov. Hlavný vstup na ostrov bol spojený s pevninou mostom. V každom z troch rohov pevnosti mohla stáť strážna veža. Dnes sú viditeľné len jeho trojuholníkové zemné hradby, ale aj tak si môžete predstaviť jeho skutočnú veľkosť. Neďaleko hradu sa nachádza trojloďový kláštor postavený za čias svätého Štefana, ktorý je významný aj tým, že kráľ svätý Ladislav v roku 1092 tu usporiadal svoju prvú zákonodarnú synodu. Budova v románskom štýle dnes funguje ako reformovaný kostol.

Zemné hrady z 11. storočia

O niečo neskorším, ale tiež významným zemným hradom je Abaújvár pri rieke Hornád, jeho rozkvet sa datuje od 11. až do 14. storočia. Na jeho mieste sa kedysi nachádzalo rímske osídlenie. Samotný zemný hrad mohol byť drevenou pevnosťou postavenou na vyvýšených zemných hradbách, jeho múry mali pravdepodobne balustrádu. V 11. storočí bolo na hrade množstvo jamových domov a drevených stavieb, kde bývali obyvatelia hradu. V tejto dobe jedinými významnejšími kamennými stavbami boli ispanské sídlo a kostol postavený na príkaz kráľa Štefana, v súlade s vkusom doby v románskom slohu. Hrad bránili ľahkí lukostrelci aj obrnená jazda. Neďaleko mesta Edelény, na podobne dobre brániteľnom mieste bol postavený Hrad Borsod, v objatí potoka Bódva a jeho močiarov. Rovnakou technikou boli postavené aj hrady Domony a Gyönygyöspata.